Všetko najlepšie ku dňu sprievodcov

21.február nie je len obyčajným dňom, najmä nie v cestovnom ruchu. Je to medzinárodná oslava dobrodruhov, ktorí sa celosvetovo aktívne podieľajú na vytvorení tých jedinečných momentov počas spoznávania najkrajších a najzaujímavejších miest na svete. Práve tento deň patrí všetkým turistickým sprievodcom z celého sveta, ktorí sú neodmysliteľnou súčasťou poznávacích zájazdov aj v našej cestovnej kancelárie.

Žiadna platená dovolenka, či výlet...

Mnoho ľudí môže vnímať povolanie sprievodcu ako nejakú „platenú dovolenku.“ Samozrejme, toto povolanie má mnoho pozitív a krás, pre ktoré sa ho ľudia rozhodnú robiť, avšak táto práca určite nie je ľahká. Človek, ktorý si vyberie toto povolanie, musí byť fyzicky i psychicky zdatný, musí vedieť pracovať v strese, a taktiež musí mať veľa znalostí o pamiatkach a atrakciách v krajine, v ktorej práve sprevádza. Výber sprievodcu v cestovnej kancelárii nebýva ľahká úloha – uznajte, skĺbiť všetky spomínané vlastnosti môže byť tvrdý oriešok. Práve od sprievodcu totiž vo veľkej miere závisí, aká atmosféra bude počas zájazdu vytvorená, aké zážitky si klienti odnesú a aké spomienky ich budú sprevádzať doma a budú sa o ne môcť podeliť so svojimi najbližšími. Dôležité aspekty povolania sprievodcu pre nás zhrnul sprievodca Martin Šišák: „Dôležité je pre mňa na každý jeden zájazd sa riadne pripraviť, možno ešte väčšou mierou zájazd "precítiť" a profesionálne viesť celý zájazd s mierou rozumnej spontánnosti. Avšak veľkou výhodou je mať znalosť, ktorú nedosiahneme učením sa. A je to tá najdôležitejšia z celej našej práce sprevádzania - znalosť povahy ľudí. Bez tohto to ide ťažko, nakoľko máme za sebou v autobuse veľa krát 40 rôznych pováh a tie treba mať pod kontrolou veľmi rozumnou mierou. Ak toto funguje, tak celý zájazd vie byť pohodový a po návrate sa nám klienti odvďačia pozitívnymi správami. Najviac ma teší keď mi klienti povedia: "Martin, toto je najlepší zájazd, ktorý som kedy mal/mala."

Kde sa zíde pomocná ruka sprievodcu a prečo dodáva atmosfére správny šmrnc?

Každý z nás bol už v situácii, kedy sa rozhodol v zahraničí navštíviť známe miesta a chcel sa opýtať viac, no nemal koho. Aké záhady a zákutia ukrýva hora Matterhorn? Kde sa nachádza v Málage najkrajšia pláž na kúpanie? Kde si vychutnať najlepšie burgundské víno z miestnej produkcie? O toto všetko sa sprievodcovia delia s klientmi počas zájazdu. Odovzdávajú im svoje bohaté skúsenosti, odporúčajú tie najkrajšie zákutia, o ktorých sa niekedy bežný človek nedozvie ani z kníh, zabezpečujú klientom program, ktorý časovo vždy vhodne naplánujú. Taktiež ale držia nad skupinou ochrannú „sprievodcovskú ruku“, aby nedošlo k úrazu, či nedorozumeniu s miestnou kultúrou. Obohacujú skupinu o zaujímavé fakty, či históriou opradené príbehy populárnych metropol a približujú im to najlepšie, čo krajina ponúka. Slovami sprievodcu Martina Šišáka: „Sprevádzanie nie je o tom naučiť sa, resp. nabifliť rôzne informácie, či už základné alebo aj niečím obohatené, vsunúť ich do svojej hlavičky a tú „nabiflenosť“ odovzdávať klientom. Nie, nie veru, to dokáže hocikto. Klienti to cítia - kto má informácie nabiflené, kto sa venuje viac sebe ako im, a s minimálnym prehľadom znalostí, či profesionálneho prístupu, sa vozí po Európe. Ja som to takto nikdy nerobil, nerobím a nebudem robiť. Sprevádzanie je mojím koníčkom, dávam ľuďom veľa správnych informácií, ktoré sú priamo k veci, rozumne ich zoznamujem s regiónmi, tradíciami, súčasnosťou - jednoducho je mi skvelo, keď viem, že aj klientom bolo skvelo.“

Očami sprievodkyne Martiny Račekovej

Pri príležitosti Svetového dňa sprievodcov sme sa obrátili aj na našu dlhoročnú sprievodkyňu Martinu Račekovú, ktorej sme v rámci rozhovoru položili 3 otázky z praxe.

1. Ako ste sa dostali k sprevádzaniu zájazdov a čo Vás na tom najviac baví?

„Bola to kombinácia náhody a sledu rôznych udalostí, ktoré ma - v dobrom slova zmysle - prekvapili. Čím viac som o tom rozmýšľala, tým jednoduchšie sa veci samé ukladali... a keď sa prach usadil, cesta bola jasná. Zo všetkého najviac ma baví organizácia práce počas dní, keď všetko šliape ako švajčiarske hodinky, keď máme dosť času na výklad o krajine a ešte viac času na kávu, dobré víno či jedlo alebo voľný čas, kdekoľvek sme, keď napriek nabitému programu spomalíme. Baví ma vytvárať s kolegami dobrú náladu, chvíle, počas ktorých sa môžeme spolu zasmiať, lebo sa smejeme radi a často. A mám rada cestovateľov, ktorí sú láskaví v tých občasných situáciách, kedy veci predsa len nejdú ako po masle... lebo je jasné, že aj také dni sú. Akokoľvek sa človek snaží, prihodiť sa môže hocičo. Ak za mnou niekto príde a napriek tomu povie: „Netrápte sa, stalo sa!", je to pri srdci zahrievajúci pocit ľudskosti.“

2. Počas Vašej praxe ste určite pochodili nemalý kus sveta, máte nejaké miesto, ktoré sa Vám najviac páči?  

„Taliansko je krásna deva, o ktorej to všetci vieme. Aj tak neustále prekvapuje, žmurká a smeje sa... Slovinsko je prírodný zázrak a Francúzsko - takmer modlitba pre dušu. Poľsko je jedno prekvapenie za druhým - no hádam mám najradšej Írsko. Svieže, zelené ako smaragd, útulné, divoké, silné a skromné... Navyše pred  zájazdom netreba riešiť kaderníka, lebo vietor a  sem-tam dážď vám to rýchlo vysvetlia. Len si to na chvíľu predstavte... írsky humor, priateľskí ľudia, hustá zeleninová polievka a sódový chlieb, tmavé pivo a chytľavé melódie, husle, írsky Lord of the dance a jeho rytmus... Pustite si ukážku :)“

3. Podelíte sa s nami o nejaký zážitok, či už vtipný alebo napínavý?

„Myslím si, že najjednoduchšie je zasmiať sa nad sebou. Cestou z Írska som na trajekte dostala otázku, ktorú krajinu by som odporučila. Otázka na mieste, horšie bolo načasovanie. Práve sme stáli v rade, aby sme vystúpili. Vytvoril sa debatný krúžok, veselo som opisovala Slovinsko a ľudí okolo nás postupne ubúdalo. A čím bolo tichšie, tým sa mi lepšie rozprávalo. Zbadali sme sa, až keď sme ostali na palube sami. Mierna (?) panika, zrýchlený krok a dolu v garážach nám letí oproti kolega Jožko. Máva na nás, zľaknutý, že sme sa stratili. Hoci hovorím o desiatich minútach, boli mi dôkladne pripomenuté pravidlá cestovania trajektom. Či mi kolegovia uvaria kávu som sa už radšej nepýtala (jasné, že uvarili), no s odstupom času sa musím usmiať vždy, keď si na to spomeniem. Príhoda ale končí až o dva roky neskôr, keď sme sa naozaj stretli s našimi cestovateľkami na zájazde v Slovinsku a na príhode z trajektu sme sa (už) zabávali, patrične sme ju zveličovali a prekrúcali, až sa zdá, že dodnes nie je vyriešené, koľko to v skutočnosti trvalo.“

Všetkým našim sprievodcom by sme sa chceli poďakovať za spoluprácu, za veľa spokojných klientov, výborných zájazdov a do budúcna im popriať, ako v profesionálnom, tak i v osobnom živote, veľa úspechov a radosti pri vykonávaní jedného z najúžasnejších povolaní.